Predmetom príspevku je analýza problematiky organizovania verejných športových podujatí, ktorej súčasťou je aj veľmi aktuálna téma diváckeho násilia, z pohľadu prokuratúry Slovenskej republiky, považujeme za potrebné poukázať na ústavné poslanie a pôsobnosť prokuratúry vykonávanú prokurátormi, ktoré vytvárajú ústavný a zákonný rámec pre aktívnu participáciu prokuratúry a prokurátorov na riešení predmetnej problematiky.

Prinášame Vám návrhy, podnety a závery, zhrnuté v rámci VI. ročníka konferencie ŠPORT a PRÁVO 2017, ktorá sa konala v konferenčných priestoroch hotela Aquacity v Poprade v dňoch 12. - 13. októbra 2017.

Prejednávanie sporov medzi športovcami a športovými klubmi v prípade, ak v danom športe existoval rozhodcovský súd bolo lokalizované a charakterizované ako súkromnoprávne rozhodovanie sporov "vo vnútri" danej športovej organizácie - teda vo vnútri daného športového, zväčša národného zväzu. Ak si daný národný športový zväz takýto rozhodcovský súd v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. (o rozhodcovskom konaní) zriadil, zaviazal svojich členov k povinnosti spory vzniknuté medzi členmi, alebo medzi členmi a samotným zväzom predkladať výlučne pred tento rozhodcovský súd. Dochádzalo tak k vylučovaniu právomoci všeobecného súdnictva, a športové spory ostávali "doma", teda vo vnútri športového odvetvia. Konanie pred rozhodcovským súdom má však limity v zákone č. 244/2002 Z.z., ktorý okrem iného implicitne ustanovuje, že v rozhodcovskom konaní nie je možné prejednávať pracovnoprávne spory, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 14 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce). Kam teda so spormi vyplývajúcimi zo zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle "nového zákona o športe", keď zákonodarca špecificky ustanovil, že tieto vzťahy majú pracovnoprávny charakter, ale neplatí na nich plošne Zákonník práce? Na uvedenú otázku sa pokúsi autor nájsť odpoveď, ktorú sa pokúsi formulovať ako stručnú, jasnú a ako odpoveď s "prakticistickým ťahom na bránku".

Na otázky UčPS týkajúce sa možných prínosov úspešných športovcov do manažovania slovenského športu odpovedá pani Mária Homolová, mnohonásobná reprezentantka SR v športovej gymnastike, účastnička OH Londýn 2012, členka komisie športovcov SOV, toho času žijúca v Nórsku, hlavná trénerka gymnastiky v klube HSIL ( Høybråten og Stovner IL) deťom od 8-15 rokov.

Na otázky UčPS týkajúce sa možných prínosov úspešných športovcov do manažovania slovenského športu odpovedá pán Peter Gelle, Majster sveta v rýchlostnej kanoistike zo Szegedu 2011 (K2, 1000m), 6. miesto na OH v Londýne 2012 (K4, 1000m).

Prinášame vám nadčasový, stále aktuálny, slovenský text Odporúčania Rec (2011)3 Výboru ministrov Rady Európy o princípe autonómie športu v Európe, ktorý pre slovenskú športovú obec preložil a redakčne spracoval UčPS tím.

Na otázky UčPS týkajúce sa možných prínosov úspešných športovcov do manažovania slovenského športu odpovedá pán Matej Tóth, Majster sveta v chôdzi na 50 km (Peking 2015, atletika), 3-násobný účastník olympíjskych hier (OH Londýn 2012, 7. miesto), najúspešnejší atlét v histórii slovenského športu.

Na otázky UčPS týkajúce sa možných prínosov úspešných športovcov do manažovania slovenského športu odpovedá pán Richard Lintner, hokejovy Majster sveta z Goteborgu 2002, bronzový medailista z Helsínk 2003, mnohonásobný reprezentant Slovenskej republiky v ľadovom hokeji, účastnik zimných OH 2002 a Svetového pohára 2004.